Jednorázovky

Weasley LM/RW

Tuto povídku přeložila iisis. Její stránky naleznete zde http://snarry.wgz.cz/
Tato povídka je zveřejněna na mých stránkách, protože si iisis u sebe nepřeje mít slash a tuto povídku a tento pár jsem si od ní přála přeložit a ona byla tak moc hodná, že mi mé přání splnila... Děkuji!
Harry Potter bol mŕtvy.

Lucius ho zabil, uniesol Rona Weasleyho a ešte popritom zavraždil aj Dumbledora. Všetci ostatní boli buď mŕtvy alebo sa stali utečencami. Lucius sa stal ministrom. A Rona strašil faktom, že vzhľadom na to, že bol minister, mohol ho prinútiť k čomukoľvek. A to aj urobil.

Len dva týždne po tom, ako ho zvolili si Vdovec vzal Rona Weasleyho.

Ron sa celý čas vzpieral, no nič mu to nepomohlo. Nemohol sa brániť ani legálne. Lucius by len schválil zákon, ktorý by ho prinútil vziať si ho, čím by v procese ublížil aj ostatným jeho veku. Namiesto toho sa podvolil a podpísal súhlas s manželstvom.

Ron si celú dohodu neprečítal až kým sa ho Lucius nenútil vypiť elixír na otehotnenie. Keď to dočítal, cítil sa ešte horšie. Musel s ním mať tri deti a Lucius ho mal totálne pod palcom.

Bol na Luciusa hrozne naštvaný.

“Čo to dopekla- toto mi nemôžeš urobiť! Toto sú samé sračky!” zreval Ron zúrivo na svojho nového manžela.
Boli svoji necelý jeden deň.

“Môžem to urobiť a urobím to. Teraz vypi svoj elixír.” Hádka trvala vyše hodiny, no nakoniec rozzúrený Ron elixír vypil a vypal sa s Luciusom. Odmietol ho však pobozkať a na Luciusove dotyky nereagoval. Skôr ako v tú noc zaspal- vo svojej vlastnej posteli- sa Ron pousmial: vojnu síce nevyhrá, no jedna bitka dopadla víťazne preňho.

Lucius si svoje presadil každú noc a Ron sa počas sexu ani nepohol. Tí dvaja si jeden druhého inak vôbec nevšímali. Ron upadol do depresie, jedinú osobu, ktorú stretával okrem Luciusa a jeho domácich škriatkov bol Draco a aj tak sa nedozvedel zhola nič o jeho rodine, či priateľoch. Vedel len to, že bol Harry mŕtvy a on bol uväznený v tomto manželstve. Cez deň hrával zúrivé partie šachu s Dracom alebo študoval na MLOKY- Lucius zariadil, že ich môže zložiť aj v ich dome. Už mu z toho začínalo hrabať a tak po nejakom čase začal poobedia tráviť vonku, kde si vybíjal svoju frustráciu.

Takto to bez zmeny pokračovalo nasledujúcich šesť mesiacov a tá zmena bola tak malá, že si ju Lucius vôbec nevšimol.

Tou zmenou, napriek Ronovmu odporu, bolo to, že si sex s Luciusom začal užívať. Skrýval to a Lucius o tom nemal ani poňatia, ale Ron zistil, že je v jeho prítomnosti nepokojný. Cítil sa, akoby prehral ďalšiu bitku- Lucius jeho reakcie pri sexe vyžadoval a teraz, keď sa to už stalo zistil, že reaguje čím ďalej tým viac.

Luciusovi netrvalo dlho, kým toto postrehol a začal tlačiť na pílu. Jedával s Ronom tak často ako len mohol, vždy sa sním snažil flirtovať. Večer s ním hrával šachy, presúval si schôdzky tak, aby mal naňho viac času. Dokonca Rona začal priúčať šermu, čo bola pre Rona tá najlepšia príležitosť, kedy Luciusovi uštedriť jednu či dve rany.

O niekoľko týždňov neskôr pozval Lucius Rona na každoročný Ministerský vianočný bál. Lucius, ako Minister sa musel účastniť, a Ron ho mal ako jeho manžel sprevádzať. Prekvapivo s tým Ron súhlasil bez akýchkoľvek námietok.

Ron mal z bálu strach. Draco svojho nevlastného otca učil korektnej etikete. Tiež ho naučil ako správne tancovať a vysvetlil mu, čo sa od neho bude očakávať. Priniesol mu prekrásny slávnostný habit modrej farby, ktorý zdôraznil jeho vyspelú postavu a upravil mu vlasy tak, aby to nevyzeralo akoby mu mala každú chvíľu vzplanúť hlava.

Prvá bola na programe večera a Ron musel sedieť po Luciusovej pravici. Keď si sadol za hlavný stôl a začal sa podávať prvý chod, Ron oľutoval svoju svatbu. Nebola to žiadna cerémonia, skrátka len obidvaja podpísali dohodu. Neslávili to a väčšina populácie o tomto zväzku netušila. Ron si nemohol pomôcť, musel premýšľať o tom, aké by to bolo mať poriadnu svatbu a oslavu ako bola táto.

Ron bola tak trochu deprimovaný, keď ho zobral Lucius po večery na parket. Mal pocit, že Luciusa sklamal keď sa hádal za niečo, čo nemohol zmeniť. Povzdychol si a viac sa oňho oprel, aspoň raz mu dovolil mať nad ním plnú kontrolu. Keď sa chcel Lucius napokon odtiahnuť a ísť si opäť sadnúť, Ron sa postavil na špičky a jemne pobozkal manželove pery. Smutne sa usmial a šiel si sadnúť do rohu miestnosti, zatiaľčo Lucius tancoval s inými dôležitými osobami.

Stalo sa to, keď boli na odchode. Ron si kútikom všimol letmý záblesk hnedých kučeravých vlasov. Ponáhľal sa za ním na vedľajšiu chodbu, no keď sa tam konečne pretlačil, nik tam už nebol. Ešte raz sa tam poriadne poobzeral, pozrel aj von z okna, no nikde ju nevidel. Na zlomok sekundy si bol na sto percent istý, že to bola Hermiona…

“Ronald? Mali by sme už ísť domov.” Ron prikývol a s posledným pohľadom späť prijal Luciusovu ponúknutu ruku a spoločne odišli. Keď sa dostali domov, Lucius ho znovu pobozkal. Jedna časť Rona sa chcela vzpierať, no väčšina vedela, že to musí dovoliť. V tom bozku sa úplne stratil a keď ho Lucius nasmeroval do manželskej spálne, Ron sa bez slova podvolil.

Bolo to asi len mesiac po Vianočnom bále, keď Ron Luciusa napokon akceptoval a spolu s ním každú noc spával v ich posteli. Ron tam práve teraz ležal s hlavou položenou na Luciusovej hrudi. Lucius mierumilovne spal, no Ron zaspať nedokázal. Bolel ho žalúdok a on sa nedokázal dostatočne uvoľniť.

Nakoniec to vzdal, vstal z postele, vytiahol si zo skrine habit, ktorý si okolo seba následne otočil a zamieril do kuchyne. Sadol si za malý stolík a položil si hlavu do dlaní. Vedel, napriek tomu, že to ešte nebolo potvrdené, že bol tehotný. Skrátka to vedel.

“Ronald? Prečo si tu tak neskoro?” Ron vyskočil a zahľadel sa na svojho ospalého manžela.
“Lucius, nechcel som ťa zobudiť. Len sa necítim dobre, choď si ľahnúť.”
“Si chorý? Možno by som mal zavolať liečiteľku.” Ron pokrútil hlavou a pousmial sa nad znepokojením svojho manžela. Pod tvrdým, krotým zovňajškom sa skrýval muž, ktorému na jeho rodine naozaj veľmi záležalo.
“Áno, liečiteľka by bola nápomocná, nie však teraz. Môžeme za ňou zájsť zajtra, aby to potvrdila.”
“Čo potvrdila?”
“Že som tehotný,” ozval sa Ron potichu. Videl ako sa Luciusovi rozšírili zreničky a ním samým prešli vlnky radosti.

Liečiteľka to potvrdila, Ron bol tehotný už viac ako päť týždňov. Ron prikývol. Presne vedel, kedy bolo dieťatko počaté- v noc Vianočného bálu.

Keď to povedali Dracovi. Ten prejavil nekonečné šťastie- konečne bude mať malého bračeka alebo sestrčku. V tom čase už nechodil na Rokfort, no Lucius sa spolu s Ronom vybrali do Rokvillu- najväčšia časť civilizácie akú Ron navštívil za posledný rok, teda okrem Vianočného bálu- a povedali mu o tom. Práve sa vracal späť z umývarne, keď to začul.

“Hovorím ti, Percy, videla som ho!”
“Ja o tom nepochybujem, len neverím, že by mu Lucius dovolil takto sa zatúlať.”
“Možno mu dôveruje.” Ten hlas znel ako…Harry?
Ronove ruky sa začali triasť a prišlo mu zle. Lucius mu klamal. Draco mu klamal.

Počkať, to predsa nemohol byť Harry, pretože ak to bol harry, to by znamenalo, že vyhrali a Lucius by nebol minister ak by vyhrali a všetci by boli šťastní…

Kto ale nebol šťastný?

“Ron? Tu si, otec sa…si v poriadku, si akýsi bledý.” Draco Rona objal okolo pása aby ho mohol na ceste späť k ich stolu podoprieť. Ron slabo prikývol.
“Je mi len trochu zle, to je všetko.” Čo sa to tu deje?

O dva týždne neskôr bol Ron pripravený na skúšky. Zistil však, že sa na tieo otázky nevie sústrediť, stále sa mu v hlave prehrával rozhovor, ktorý vypočul U troch metiel. Nakoniec to už viec nezniesol.

“Lucius,” začal Ron rozhodným hlasom, keď manžela zastihol v jeho pracovni. “Som tvoj muž. Nosím v sebe naše dieťa a akceptoval som svoje miesto v oboch aspektoch. Myslel som si, že jeden druhému veríme a navzájom sa rešpektujeme. Myslel som si, že by sme sa mohli nakoniec jeden do druhého zamilovať.” Lucius prikývol a Ron si všimol malých iskričiek v jeho očiach. “Takže, ak je to všetko pravda, prečo si matu držal ako väzňa posledných jedenásť mesiacov? Prečo som nemohol navštíviť mojich priateľov a rodinu a prečo, prosím povedz mi prečo si mi jedenásť mesiacov tak bezúhonne klamal?”

“O čom to hovoríš?”

“Hovorím o tom, ako je Voldemort mŕtvy. Hovorím o tom, ako je Harry nažive a ako všetci tí ľudia, o ktorých som si myslel, že sú mŕtvy alebo som netušil čo sa s nimi stalo, prečo sú stále živí. O tom hovorím. A nepredstieraj že o tom nič nevieš, pretože tvoja “Malfoyovská maska” je späť a to robíš len vtedy, keď klameš, alebo robíš niečo, čo by si nemal.” Lucius “zložil masku” a naznačil Ronovi, aby si sadol.

“Chceš pravdu? Fajn. Pred rokom som ti zachránil život. Voldemort ťa chcel osobne zabiť a ja som tomu zabránil. Šiel som za Dumbledorom a napokon som ten plán sám prekazil. Stal som sa Dumbledorovým špehom, no mal som tri podmienky. Jedna, budem oslobodený od všetkých obvinení a bude mi navrátený všetok majetok a rešpekt. Dva, to isté sa stane s postavením môjho syna. Tri, a pri tomto som nástojil na tom, aby to podpísal Dumbledore, tvoj otec a Fidge a trval som na tom, že nech sa stane čokoľvek, dostanem viac detí a náhradu za Narcissu, ktorá bola neprávom zavraždená jedným z Aurorov- a chcel som aby si to bol ty, pretože si mi prakticky dĺžil svoj život.

Dumbledore súhlasil s podmienkou, že dokončíš svoje štúdium a že ťa dostanem, keď Voldemort zahynie. Dumbledore počas boja zahynul, ale áno, Harry je ešte stále žívý a zdravý. Keď Voledmort zomrel, svet akoby sa zbláznil- Fudge tiež zomrel- a ja som sa ako vojnový hrdina stal ministrom. Vzal som si ťa za manžela a začal som opravovať všetko, čo táto vojna zničila.” Ron na svojho manžela šokovane civel. Oni ho zapredali? Jeho vlastný otec ho zapredal?

“A... a prečo si mi klamal?”

“Ako sa cítiš, keď vieš, že vyhrala tá správna strana, ale stále si väzeň a to s povolením tvojho otca? Povedal som ti, že je Harry mŕtvy, lebo som ti nechcel dávať nádej, že budeš jedného dňa voľný a o ostatných som ti nepovedal, pretože som ťa chcel uchrániť tejto bolesti. Si môj manžel a záleží mi na tebe.” Lucius si pred Rona kľakol, vzal jeho ruky do svojich a vzhliadol k nemu. “Museli sa rozhodnúť, Ron. Vedeli, že s mojou pomocou sa vojna skončí len v priebehu niekoľkých mesiacov. Ty si bol jediná osoba a oni nemohli obetovať životy mnohých bezmenných, budúcnosť nášho sveta, pre jedného čarodejníka, ktorý by bol aj tak mŕtvy, keby ma nebolo.”

“Potreby väčšiny…”

“Prevyšujú potreby menšiny.” Lucius sám bol smutný. “Nie je toho veľa, čo pre teba môžem urobiť, Ron. Ale…Dovolím ti kontaktovať tvojich priateľov. Na Rokfort sa ale vrátiť nemôžeš.

“Prečo nie?” prehlásil Ron. Lucius sa naňho usmial.

“Lebo si, láska, nemyslím, že by na Rokforte zniesli tehotného manžela Ministra mágie. Zvládol by si to ty?” Ron sa začervenal a zľahka sa usmial.

“Môžem sa s nimi spojiť?” Lucius prikývol.
“Môžeš ich sem pozvať, ak chceš,” povedal Ron zamyslene, potom dodal.
“Na moju oslavu.”
“Akú oslavu?”
"Oslava narodenia dieťatka predsa! Nemal som šancu osláviť moju svatnu, ale svoje prvé dieťa oslavovať budem."
“Samozrejme. Vlastne, Ron…vezmeš si ma?” Ron k nemu prekvapene sklopil pohľad. Lucius držal v ruke prsteň a upieral naňho úprimný pohľad.
“Už sme sa predsa vzali.”
“Chcem aby sme sa zobrali tak, ako sa má. Aby sme mali svatbu a ukázali ľuďom, že sme spolu šťastní. Aby som ukázal tebe, že k sebe naozaj patríme.”

Ron chvíľu len nehybne civel na prsteň. Nepatrili k sebe. Ron mal len osemnásť rokov a bol do tej svatby prinútený, pretože to zariadil jeho otec. Bol tehotný kvôli elixíru, ktorý nechcel vypiť. S Luciusom boli po väčšinu života nepriatelia na život a na smrť.

A napriek tomu…Ron bol tehotný a to dieťa miloval viac než by si bol kedy pomyslel. Bol vojnovým hrdinom- svoju budúcnosť s Hermionou obetoval v snahe zachrániť svet, aj keď to vtedy nevedel. Konečne opäť uvidí svojich priateľov. A Lucius... Lucius si ho vybral, záležalo mu na ňom. Lucius ho priučil šermu a mal s ním trpezlivosť. Lucius sa pred Ronom večne nepretvaroval a nenútil ho byť perfektným manželom.

Nepatrili k sebe, ale aj tak sa k sebe akosi hodili. A Ron svatbu chcel, chcel aby to bolo poriadne. Chcel svojim deťom ukázať fotky a chcel priateľom ukázať, že im spolu bolo dobre. Chcel...

Chcel takto prestať žiť len kvôli tomu, že to bolo nezbytné.

“Áno, vezmem si ťa, Lucius.”
Poslední komentáře
06.01.2008 21:41:10: Mooc pěknéé..sakra pomalu se mi ti dva spolu začínají líbit :D smiley${1}
16.10.2007 21:33:04: Je to nádherné! Moc se ti to povedlo... Musím se přiznat, že mě o prázdninách něco podobného napadlo...
16.10.2007 16:06:36: nádherný překlad iisis moc se ti povedl:)
15.10.2007 12:29:15: No, rozhodne VELMI zaujimava poviedka. :) Taká nejaka ina... Velmi dobre som sa na nej zabavila. Pro...
 
©2007-2017 Mania Dardeville. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of Mania Dardeville.